Dominikánsky kostol (alebo tiež Kostol nanebovzatia Panny Márie) je kostol v Košiciach, v mestskej časti Staré Mesto na Dominikánskom námestí. Tento kostol je tiež najstaršou dodnes stojacou stavbou na území historického jadra mesta Košice.

Stojí na západnom okraji pôvodne opevneného jadra Košíc. V čase jeho výstavby bola dnešná metropola východného Slovenska významným hornouhorským centrum. O počiatkoch mesta jestvuje viacero hypotéz kladúcich jeho jadro do rôznych častí dnešného historického centra.  Jedna z nich hovorí, že saskí hostia sa po r.1242 usadili severne od staršej osady Cassa (spomínanej v r.1230). Koncom 13. st. už mali kolonisti vlastný kostol – predchodcu dnešného dómu – , prvé hradby a status mesta. Z jeho parcelácie možno usúdiť, že sa prv zastavali hlavné urbanistické osi – dnešná Hlavná ulica a jej západná priečka Hnilná (dnes Alžbetina), vyusťujúce k trojici najstarších mestských brán (Horná, Dolná, Hnilná). Tu na okraji, za zadnými parcelami Hlavnej a Hnilnej, pri západnej hradbe mesta, no bez priameho kontaktu so západnou bránou, vzniklo periférne námestie, kt. dominantou je dodnes dominikánsky kostol. To, že loď kostola nie je orientovaná presne vo východozápadnom smere, ale prispôsobená parcelačnej sieti mesta, je nepriamym dokladom existencie “plánu” mesta pri jeho zakladaní.  
Zatiaľ čo si mnohé cirkevné rády zakladali kláštory v odľahlých oblastiach, aby mníchov v ich rozjímaní nevyrušovalo okolie, dominikáni už v 13. storočí zásadne zakladali svoje kostoly a kláštory v mestách. Typických rysom týchto mníchov nebola utiahnutosť, ale školenie na aktívnych kazateľov, ktorí šírili odkaz svätého Dominika. Dominikáni pritom patrili k tzv. žobravým rádom, žili z milodarov okolitého obyvateľstva. S tým súviselo aj umiestnenie ich sídla v meste. Zásadne ho nestavali na centrálne námestia, ale vždy na okraji blízko hradieb.  Predpokladá sa, že rozsiahle územie, ktoré dostali od mesta dominikáni v Košiciach, bolo vymedzené ešte pred konečným vytýčením stredovekých hradieb. Dodnes na pozemku, patriacom kedysi kláštoru, stojí niekoľko domov Mäsiarskej ulice i neskôr postavená päťkrídlová budova mestskej sýpky.

Kostol a kláštor je na nároží mestského bloku č.20, situovaného v SZ kvadrante stredovekého jadra mesta . Mestský blok je ohraničený ulicami: Poštová, Mäsiarska, Dominikánske námestie, Hradbová. Komplex kláštora, kostola, záhrady a Veritasu tvorí južnú časť mestského bloku, kt. je z východnej časti čiastočne oddelený “slepou uličkou”, kt. vedie do dvora historického objektu mestskej sýpky.  Plocha námestia je nanovo vydláždená kamennou dlažbou. Popri južnej fasáde je v podlahe prezentovaný pôdorys ohradného múra kostola. V západnej časti námestia je tento múr nanovo hmotovo prezentovaný. Námestie sa využíva ako zeleninový a kvetinový trh.

Jednoloďový ranogotický kostol dlhý 60 m a široký 17 m mal  pôvodne gotické portály a okná, z kt. jedno – rozetové – sa zachovalo dodnes na južnej strane svätyne. Strop lode bol pôvodne rovný, trámový, strop svätyne však zaklenutý, zachoval sa gotický oblúk svätyne, rebrá klenby starej sakristie,…Severne od kostola sa rozprestieral kláštor. Veža podľa zákona pre žobrácke rády bola dostavaná na severnom styku lode so svätyňou v druhej polovici 14.st. Z pôvodnej architektúry kostola a z jeho pôvodného zariadenia sa do dnešných dní zachovalo iba veľmi málo.