Po vzniku Československej republiky prechádza správa dominikánov z územia provincie Hungarie pod provinciu Bohemiae prostredníctvom vikára, ktorého ustanovil Magister rehole. Kláštor na Slovensku bol iba v Košiciach, kde od r. 1924 pôsobil aj Mikuláš Lexmann. Okrem neho tu boli: Prior Bruno Janeš, Pátri R. Garžik, V. Pirkl, M. Unger. Od 4. júla 1933 sa P. Mikuláš Lexmann stal priorom košického kláštora (do r. 1936). V r. 1933 tu žilo a pracovalo 10 členov rehole. Košický kláštor organizoval sv. misie, duchovné cvičenia veriacim, kláštorom a kňazom, slúžil v spovednici v seminári, v kláštoroch a študentských internátoch. Slúžil bohoslužby vo viacerých rečiach, ktoré boli často navštevované aj ľuďmi z vidieka. V Košiciach bola iba jedna farnosť. V čase príchodu P. Mikuláša Lexmanna bol farárom Barnabáš Tost, kapláni: Š. Cselényi, A. Hoczmann, Š. Simkovics, T. Pálka, F. Scholtz, J. Kmetz, Viktor Bialkó, Š. Sebess, R. Arányi, E. Listyák, J. Eperjessy, V. Hovanec. Počet veriacich cez 32 tisíc.
Cyril Hišem