Približne po troch týždňoch od akcie „K“ sa v noci z 3. na 4. mája 1950 uskutočnila aj akcia „K2“, v rámci ktorej boli obsadené aj zvyšné mužské kláštory na Slovensku (najmä rehoľné domy verbistov, školských bratov, piaristov, lazaristov, kapucínov). Týmito dvoma zásahmi (akcia „K“ a „K2“) bolo na Slovensku postihnutých 1 180 rehoľníkov z 15 reholí, ktorí obývali 76 kláštorov. Po týchto dvoch akciách boli rehoľníci na Slovensku sústredení do kláštorov v Mučeníkoch (dnes Močenok), Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej pri Trenčíne a v Báči. Oficiálna štátna propaganda prezentovala celý zásah vo svetle protištátnej činnosti reholí. Zároveň bola likvidácia kláštorov v tlači vykresľovaná ako ústretový krok štátnej moci, ktorá tak reholiam umožňuje nerušene žiť v ústraní sústreďovacích kláštorov a tak sa navrátiť k „pôvodnému poslaniu“.
Pavol Jakubčin