Počas nasledujúcich rokov boli rehoľníci presúvaní v rámci jednotlivých sústreďovacích kláštorov s cieľom rozbiť vytvorené komunity a tak uľahčiť ich „prevýchovu“. Aby nemohli starší rehoľníci vplývať na mladších, boli títo zaraďovaní na vojenskú službu do Pomocných technických práporov (PTP), kde strávili zväčša tri roky. Príslušníci reholí zo Slovenska boli vyvážaní do Čiech, čím sa mal zmenšiť ich vplyv na „silne religióznu“ slovenskú spoločnosť. V sústreďovacích kláštoroch zostávali rehoľníci niekoľko mesiacov až rokov. Štátna moc sa snažila využiť tento čas na to, aby rozbila ich komunity a presvedčila rehoľníkov na „vyzlečenie rehoľného rúcha“, teda vystúpenie z rehole a odchod do civilného života. To sa však až na niekoľko výnimiek nepodarilo a väčšina rehoľníkov zostala verná svojmu povolaniu.
Pavol Jakubčin